Přihlášení

Zpětná vazba

Své náměty a připomínky zasílejte na e-mail
czechopress@czechopress.cz

AUTONÓMIA A DÔSTOJNOSŤ V KONTEXTE LIEČBY A OŠETROVANIA ONKOLOGICKY CHORÝCH

Pondělí, 17. březen 2014

Autori: PhDr.Iveta Ondriová PhD,MUDr. Anna Sinaiová PhD.

 

Abstrakt: Základným východiskom etiky je jedinečnosť a dôstojnosť ľudského života.  Chrániť a rešpektovať základné ľudské práva, zvlášť ľudskú dôstojnosť patrí k etickým povinnostiam zdravotníckych pracovníkov. Aktuálne a nevyhnutné sa to javí zvlášť v situáciách, kedy je človek viac zraniteľný, tá situácia nastáva pri tak závažných ochoreniach, akými sú onkologické ochorenia.

Kľúčové slová: autonómia, dôstojnosť, onkologické ochorenie, liečba, ošetrovanie

 

Dôstojnosť môžeme chápať ako pojem, vyjadrujúci našu predstavu o hodnote ľudského jednotlivca, ako bytosť rovnoprávnu, slobodnú, autonómnu. Ľudská dôstojnosť každého človeka je nedotknuteľná a je základom pre ľudské práva .Ošetrovať pacienta s úctou k ľudskej dôstojnosti je morálnou povinnosťou sestry, ako aj všetkých ostatných členov ošetrujúceho tímu.
Preto vo svojej práci by mali dodržiavať tieto zásady:

 

  • rešpektovať potrebu sebaúcty človeka, ktorá môže byť devalvovaná práve pre prítomnosť závažného ochorenia, bolesti a utrpenia, nedôstojné podmienky a submisívne postavenie,
  • zabraňovať akejkoľvek diskriminácii pacienta, bez ohľadu na vek, pohlavie, etnickú príslušnosť, náboženstvo, sociálne postavenie alebo charakter ochorenia,
  • umožňovať prejavy slobodnej vôle a voľbu zodpovedného konania na základe ohľaduplného, ale obsiahleho informovania o podstate ochorenia, diagnostických, liečebných (kompetencia lekára), a ošetrovateľských postupoch, ich význame pre pacienta, ale aj o negatívnych dôsledkoch a predpokladanej prognóze; je potrebné získať informovaný súhlas pacienta s diagnostikou, terapiou, ošetrovaním alebo akceptovať ich informované odmietnutie,
  • zmierňovať utrpenie chorého v súlade s aktuálnymi poznatkami o človeku ako celostnej osobnosti, okrem inštrumentálnej terapie mu poskytovať aj emocionálnu a duchovnú podporu v súlade s jeho svetonázorovou orientáciou a individuálnymi potrebami, ktoré súvisia s ochorením; takýto prístup je predpokladom uzdravenia, zlepšenia alebo udržania kvality života, resp. dôstojného umierania (Nemčeková, 2008).

Rešpektovanie a zachovanie dôstojnosti je však  možné len v spojení s ďalšími fenoménmi, ktorými sú úcta k človeku, spravodlivosť, autonómia, anonymita, prospešnosť, dôvernosť. V kontexte týchto požiadaviek má ambíciu ich napĺňať dokument  Etický kódex sestry ICN, a Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Moderný človek 21. storočia chce o svojom živote rozhodovať sám s ohľadom na vlastný rebríček hodnôt a s ohľadom na postoje, ktorými sa stavia k životu. S ohľadom na túto skutočnosť nadobúda autonómia jedinca – pacienta stále väčší význam.

Problematika dôstojnosti pri  liečbe a ošetrovaní onkologicky chorých

Onkologické ochorenia patria k najpálčivejším zdravotníckym fenoménom súčasnej spoločnosti. Ich incidencia zaznamenala prudký nárast v priebehu druhej polovice 20. storočia. Stali sa druhou najčastejšou príčinou úmrtí u dospelých po srdcocievnych  ochoreniach a u detí po úrazoch. Nárast počtu vyliečených onkologicky chorých prináša so sebou množstvo otázok, ktoré je nevyhnutné poznať, akceptovať  a adekvátne riešiť (Gulášová, 2009).
Medicína a ošetrovateľstvo na onkologickom oddelení zabezpečujú starostlivosť o človeka chorého i zdravého (agenda o prevencii nádorových ochorení a vykonávanie preventívnych onkologických prehliadok) preto etické princípy vyplývajú nielen zo všeobecne platných etických noriem, ale aj z konkrétnych situácií a činov vzhľadom na ich následky, ku ktorým vedú.
Ošetrovateľské princípy v onkologickom ošetrovateľstve sú v mnohom totožné s princípmi biologických a humanitných disciplín, v ktorých kľúčové postavenie majú:

  • Beneficiencia – zodpovednosť sestry za to, že pacient  bude mať z jej rozhodnutia o spôsobe ošetrovania prospech.
  • Nonmaleficiencia zodpovednosť za svoje činy pri ošetrovaní, aby sme nimi neškodili pacientovi.
  • Autonómia vyžaduje rešpektovanie rozhodnutí pacienta na základe jeho informovanosti a slobodnej voľby. V situácii, keď ide o mentálne nekompetentného pacienta (dieťa, vybrané skupiny duševných ochorení, stavy bezvedomia) je oprávnený princíp paternalizmu, kedy v plnej miere za chorého rozhoduje lekár.
  • Spravodlivosť poskytnúť všetkým  ošetrovaným primeranú, dostatočnú ošetrovateľskú starostlivosť.
  • Rešpektovanie hodnôt života chrániť život a jeho ľudskú podobu, mať úctu k ľudskému životu vo všetkých situáciách.
  • Zabezpečenie čo najplnohodnotnejšieho života a ľudského blaha všetkým, ktorí sú na ošetrovateľskú starostlivosť odkázaní.
  • Profesionálne zvládnutie ošetrovateľskej starostlivosti tak, aby nevedomosť a neschopnosť neboli príčinou nedostatočnej starostlivosti (Haškovcová, 2002).

V súčasnosti vstúpila do popredia v komplexnej starostlivosti aj závažnosť psychologickej problematiky pri ošetrovaní onkologických pacientov. Rakovina je choroba, ktorá má viacero foriem s veľmi rozdielnymi biologickými a klinickými prejavmi, čo súvisí aj so správaním týchto chorých, ktoré by mala sestra poznať. Poznatky z onkológie a psychológie by mali sestre pomôcť v jej profesii a to z hľadiska náročnosti onkologickej práce, jej svedomia a zodpovednosti.  Mnoho pacientov  musí dokázať so svojou chorobou žiť dlhý čas. Možno teda povedať, že chorý sa musí naučiť žiť s rizikami agresívnej liečby, bolesti, hrozbou recidívy ochorenia a zaobchádzať s nimi tak, aby jeho šanca na prežitie a kvalita života bola čo najvyššia. Aktuálnou  sa v tejto situácii javí psychosociálna podpora chorého a chorej za aktívnej účasti rodinných príslušníkov, aby konkrétne psychosociálne metódy umožnili chorým aktívne zvládať  ich strach, zúfalstvo, či úzkosť. V mnohých prípadoch je dokázateľné, že to, do akej miery chorý človek cíti sociálnu či emocionálnu podporu blízkeho okolia, ovplyvňuje to priebeh ochorenia (Magurová a kol. 2007).
Hlavné telesné, psychické a sociálne problémy, ktoré sú spojené s diagnózou rakoviny a jej liečbou:

  • Hrozba smrti

Diagnóza ,,rakovina“ je stále spájaná s nevyhnutnosťou smrti a umieraním, je chápaná ako ,,rozsudok smrti“, znamená zrútenie doterajšieho života chorého a jeho rodiny. Akcentácia na hodnotový systém v kontexte úcty k ľudskej dôstojnosti je nespochybniteľná.

  • Strata telesnej nedotknuteľnosti

Pocit ,,nezraniteľnosti“ je prirodzený a normálny, zdravý človek v zásade nikdy nemyslí na to, že by jeho organizmus mohol prestať fungovať, onkologické ochorenie naruší subjektom ponímaný atribút telesnej integrity.

  • Strata autonómie

Pocit sebaurčenia a riadenia vlastného osudu je v základoch otrasený a stratený, chorý tápe v zajatí autónomie a paternalizmus poníma jako stratu hodnoty a dôstojnosti seba samého.

  • Strata aktivít

Vykonávanie bežných aktivít je čiastočne alebo celkom znemožnené, často z dôvodu deficitu selfmanažmentu.

  • Sociálna izolácia, strach zo stigmatizácie

Zmeny v obvyklých sociálnych vzťahoch na základe zmenených reakcií chorého  voči svojmu okoliu, a naopak. Často sa vyskytujú subtilné formy sociálneho odstupu v rámci relevantných sociálnych vplyvov okolia.

  • Ohrozenie sociálnej identity a pocitu vlastnej hodnoty sebavedomie, sebahodnotenie a sebaúcta v základoch otrasené (Křivohlavý, 2002).

Diagnóza rakoviny vyvolá v každom postihnutom existenčnú krízu (pacienti sa sťažujú na stratu osobnej kontroly). Dôležitým momentom zvládania ochorenia je nájsť všetky podporné metódy, ktoré by viedli ku znovuzískaniu určitej kontroly pacienta nad situáciou, v ktorej sa nachádza (Nemčeková a kol., 2008).

U onkologických pacientov sa sestra stretáva s rôznou formou bolesti a často nenachádzajú adekvátnu úľavu (Gulášová, 2009).
Nádorová bolesť predstavuje heterogénnu skupinu algických syndrómov, kde môžeme identifikovať akútnu a chronickú bolesť. Môže byť spôsobená onkologickou liečbou (chirurgická liečba, rádioterapia, chemoterapia, diagnostické zákroky a pod.) alebo iným stavom, ktorý môže onkologické ochorenie sprevádzať. V liečbe nádorovej bolesti sa môže zásadne uplatniť paliatívna protinádorová  liečba a paliatívne chirurgické postupy.

Osobitnú pozornosť zo psychologicko - etického hľadiska predstavuje onkologická terapia s výrazným rizikom subjektívnej straty ľudskej dôstojnosti. Chirurgická, radiačná a chemoterapeutická liečba majú celý rad nepriaznivých vedľajších účinkov, s ktorými sa chorý musí vysporiadať. Príkladom takýchto problémov môže byť zvracanie, vypadávanie vlasov, celkové oslabenie, malátnosť. Onkologická liečba je často sprevádzaná depresiami chorých, úzkosťou, napätím. V mnohom závisí od morálnej vyspelosti zdravotníckych pracovníkov v prístupe k týmto chorým.

V onkológii sa často stretávame s umieraním a smrťou. Ošetrovanie umierajúcich je pre sestru fyzicky, ale aj psychicky veľmi náročné. Musí sa zachovať individuálny charakter a ostať čo najbližšie osobnosti chorého človeka. Medzi základné práva pacienta patrí právo netrpieť ani v terminálnom štádiu ochorenia. Je na rozhodnutí lekára, aké odborné postupy použije aj keď si je vedomý že pri terapeuticky účinnej dávke lieku nemožno vylúčiť, že ich nežiadúce účinky môžu trvanie terminálneho stavu skrátiť. Špecifickým eticko-právnym problémom u nevyliečiteľne chorých je eutanázia. Právne normy nepovoľujú ukončenie života pričinením inej osoby, aj keď si to dotyčný praje.     Lekár sú zo zákona povinní podať pravdivé informácie, pokiaľ nespôsobia pacientovi  psychickú traumu, čo by zhoršilo jeho a jej zdravotný stav (Kopecká, Korcová, 2008).

Všeobecná verzia práv pacientov  je modifikovaná v rámci jednotlivých skupín chorých s rovnakou alebo podobnou diagnózou. V prípade onkologicky chorých je nevyhnutné rešpektovať Deklaráciu práv chorých s rakovinou, ktorú vyhlásilo Spoločenstvo chorých na rakovinu v Londýne v roku 1991, v roku 1999 bol parlamentom rady Európy schválený významný dokument s názvom Ochrana ľudských práv a hodnôt (dôstojnosti) nevyliečiteľne chorých a umierajúcich, roku 2000 bola vyhlásená Parížska charta proti rakovine v nasledujúcom miléniu. Súčasná snaha stanoviť a schváliť práva onkologických pacientov je rozhodujúca pre uznanie a ochranu hodnoty a dôstojnosti všetkých postihnutých jednotlivcov na celom svete (Haškovcová, 2002).
V článku 2 sa uvádza: Stigmatizácia spojená s rakovinou je vážnou prekážkou na ceste vpred v rozvinutých a rozvojových krajinách a často spôsobuje nevhodnú emocionálnu traumu pacientov a ich rodín, diskrimináciu ľudí s nádorovým ochorením a zaujatosť voči ich zamestnávaniu alebo ich zmysluplnému zapojeniu do spoločenského života, finančné útrapy a strata produktivity postihnutých, zlú komunikáciu a nedostatočné vzdelávanie verejnosti.

Rakovina je závažné ochorenie, s ktorým je nutné a možné naučiť sa žiť. Každý kto bojuje s onkologickým ochorením, je v ťažkej situácii  a základný etický imperatív znie: ,,nikto nesmie byť ponechaný viesť tento boj sám“ (Kutnohorská, 2007).

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BAKER, Robert. 2005. A draft model aggregated code of ethics for bioethicists. In  American Journal of Bioethics, ISSN 1526-5161, 33-41.
Beauchamp, Tom L., Childress, James F. 2001. Principles of Biomedical Ethics.5th ed. Oxford : University Press , 454 p.
Bilasová, Viera. a kol. 2008. Etika a medicína. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 180 s. ISBN 978-80-8068-809-7.

Dobríková-Porubčanová, Patrícia. 2005. Nevyliečiteľne chorí v súčasnosti. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 280 s. ISBN 80-7162-581-7.
Gulášová, Ivica. 2009. Telesné, psychické, sociálne a duchovné aspekty onkologických ochorení. Martin : Osveta,  99 s. ISBN 978-80-8063-305-9.
Hanzlíková, Alžbeta a kol. 2006. Komunitné ošetrovateľstvo. Martin : Osveta, 279 s. ISBN 80-8063-213-8.
Haškovcová, Helena. 2002. České ošetřovatelství 10, manuálek sociální gerontologie – praktické přiručky pro sestry. Brno : Institut pro další vzdelávaní pracovníku ve zdravotníctví, 73 s. ISBN 80-7013-363-5.
Kořenek, Josef. 2002. Lékařská etika. 1. vyd. Praha : Triton, 276 s. ISBN  80-7254-235-4.
Krajčík, Štefan. 2002.  Geriatria. Trnava : SAP – Slovac academic press, 82 s. ISBN 80-88908-68-X.
Křivohlavý, Jaro. 2002. Psychologie nemoci. Praha : Grada Publishing, 200 s. ISBN 80-247-0179-0.
Kutnohorská, Jana. 2007.  Etika v ošetřovatelství. Praha : Grada Publishing, 163 s. ISBN 978-80-247-2069-2..
NEmčeková, Mária a kol. 2008. Etika v ošetrovateľstve. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej unverzity, 142 s. ISBN 978-80-8068-812-7.
Svatošová, Mária. 2001. Hospic- umenie sprevádzať. Bratislava : Lúč, 157 s. ISBN 80-7114-335-9.

Šoltés, Ladislav, Pullman, Rudolf a kol. 2008. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Martin : Osveta, 256 s. ISBN 978-80-8063-287-8.

Administrátor 3

Additional Info

Administrátor 3

Administrátor 3

E-mail: Tato emailová adresa je chráněna před spamboty, abyste ji viděli, povolte JavaScript

Rychlá změna diagnózy

Hledat diagnózu:
 
Všechna práva vyhrazena © 2008 - Referátový výběr
TOPlist